Interpret:

A.M.O.

Album:

Rok Nula

Moe:
Nikdy to nebolo témou, dnes je tá téma už pasé,
no aj tak poviem to nahlas, aj keď so záchvevom v hlase.
Nedá sa vybrať si osud, prečo tí dobrí sú prví? 
Občas sa zahrá na kata a vpustí jed nám do krvi.


Opak:
Možno mal by som ti zavolať a pozvať ťa na obed,
lebo všetci zabudli na tvoju veľkú bolesť.
Samota by mohla byť len ťažko tvojím doktorom,
doktori ťa kŕmia chémiou s podporou svojich mentorov.


Táto terapia - nezabrala, možno iskra nebadaná,
mohla zmeniť udalosti v kalendári.
Nabáda nás robiť veci inak, ako dovtedy,
no a všetci bereme to iba ako pózeri.


Na ľahko vecné povery, no práve tieto mohli zmeniť,
takže dneska chcem ti povedať, že treba chcieť a veriť.
Aj keď nejsi medzi nami, volám tvoje číslo,
vypadneme von, naisto chcem byť pri tom, jak ožívaš, prajem ti to.


Moe:
Ne nejsom naivný, čo vravím je tak šialene silné,
vidím ťa smiať sa naozaj, vidím jak stojíš pri mne.
Som vravieval, že nezatvorím oči pred ničím, 
dnes to skôr poviem potichu, dnes to už nekričím.


Refrén: Opak 
Zdáš sa mi ďaleko a pritom si na dráte, 
čakáš na môj hlas a ja neviem stlačiť ten správny kláves.
Žiadne sorry nefunguje, už je neskoro, 
dneska ľutujem, že som sa na nič nezmohol.


Zdáš sa mi ďaleko a pritom si tam stále,
čakáš na môj hlas, ja som sa postavil na ten svoj kábel.
Žiadne sorry nefunguje, už je neskoro,
dneska ľutujem, že som sa na nič nezmohol.


Moe:
Cítim strach, smútok, bolesť, bezmocnosť, 
aké je ťažké nemôcť dôjsť, ako som nedokázal premôcť zlosť.
A pritom nebolo to o mne, no toto ťa nikto nenaučí, 
nepripraví, bez prípravy diagnózy tvrdé správy. 


Možno som chcel si pamätať ťa, keď sme boli hore,
predtým, než povinnosti a chemo spravili svoje.
Dnes by som zmenil to, vrátil, pocity plnia mi izbu,
vždy, keď si na to spomeniem, tak musím vymeniť vzduch.


No nič to nemení na tom, že dnes pijeme na teba,
dnes sa nenalievam, vychutnávam to práve tam, 
kam som ťa mal stihnúť pozvať, predtým než nám tento obrat
v živote stihol ťa, tak rýchlo a bezcitne zobrať.


Refrén: Opak 
Zdáš sa mi ďaleko a pritom si na dráte, 
čakáš na môj hlas a ja neviem stlačiť ten správny kláves.
Žiadne sorry nefunguje, už je neskoro,
dneska ľutujem, že som sa na nič nezmohol.


Zdáš sa mi ďaleko a pritom si tam stále, 
čakáš na môj hlas, ja som sa postavil na ten svoj kábel.
Žiadne sorry nefunguje, už je neskoro,
dneska ľutujem, že som sa na nič nezmohol.