Kľemopríbeh sa začal písať niekedy na jar v roku kľemána 2001. Vtedy sa kľemovci len tak preháňali na bycigľoch a všetko čo bolo okolo, bolo kľemo... 2001 Skočím o pár mesiacov dopredu aby sa príbeh mohol zauzliť a vlastne rozuzliť. Je krásny...

Píseň: Míny (smutná pieseň o smutnom Benjamínovi s velkým koncom)

Interpret:
Kľemones, The
Album:
Príbehy defektné & Príbehy dezertné
Benjamín pracoval v cirkuse
jeho miesto nebolo však na hrazde
pri divých šelmách to tiež nebolo
pracoval ako klaun a ľudí zabával
práca pre neho ako stvorená
ľudom sa smiechom podlamovali kolená
on mal svoju prácu veľmi rád
a bavilo ho ľudí zabávať
cirkus chodil krížom krážom po svete
až v jednej krajine sa dozvedel
že začala sa vojna-taký cirkus vladárov
nudil život a svet bez rozporov
všetci muži museli narukovať
a tak aj Benjamín musel pochodovať
s ostatnými vojakmi v jednom šíku
vyfasoval pušku, granát a dýku

dnes to bolo tak, zajtra zase inak
ale hlavné je, že žijeme
dnes to bolo tak, zajtra úplne inak
ale hlavne je, že nepomrieme

vo vojne bol Benjamín
v tanku ako sádzač mín
sádzal ako chleba do pece
no nie chleba, ale míny na kopce
bol z toho veľmi smutný Benjamín
že robí to, čo pekár v pekárni
no to, čo dával namiesto života
bola len smrť a neistota
zrútil sa z toho skoro Benjamín
nevydržal to ako sádzač mín
dezertoval a potom veľmi pil
hanbil sa za to, čo urobil
nenachádza východisko z tejto situácie
chodí ako živá mŕtvola a stále len pije
raz v krčme pri poháriku si zaspomínal
na časy v cirkuse a vtedy nápad dostal

dnes to bolo tak... 

taký nápad môže dostať iba klaun
spásonosná myšlienka prišla mu na um
namiesto šrapnelov dal Benjamín
cukríky a bonbóny do nášľapných mín
a tak keď vojak skočí na mínu
naurve mu nohu, dostane čokoládu
vojaci skákali na ne a boli veselí
Benjamínovi ďakovali za míny
a že majú nohy a sú najedení